Cesta vlakom z Bombay trvala dve noci a deň. Nad druhým ranom sa vlak ťahal predmestím Varanási. Vedľa trate až kam oko dovidelo - chatrče z nepálených tehál. Žiadna zeleň, krajina spálená slnkom. Varanási, alebo Benáres je pre Hindov, čosi ako Vatikán pre katolíkov. Pre nich nie je posvätnejšie mesto na svete, ako toto na brehoch posvätnej rieky Ganges. Keď zomieraju, tu je najvhodnejšie miesto zomrieť. Tu sa nechajú upáliť, a ich popol sa nasype do rieky, potom rovno do ich neba. Mesto je plné starých , zomierajúcich ľudí , ktorí sem prídu aj s príbuznými, ktorí dozerajú na ukončenie ich životnej púte. Nemocnica je vedľajšia alternatíva. Tam pomôžu na krátku dobu , ale to je oproti väčnosti momentka. Filozofia na zamyslenie. Hodne som o tom počul, čítal, alebo videl v TV, ale teraz som sa blížil k bránam Varanási.