Čo vám o Austrálii nepovedali

Autor: Steven Nagy | 27.2.2008 o 5:50 | Karma článku: 12,67 | Prečítané:  7882x

Na môj blog z minulého týždňa jedna čitateľka, ktorá žije v Grécku napísala..citujem: “pocuj steve, vcera som na teba myslela..bezi nam tu jeden australsky dokumentarny serial..teda neviem ale australia by bol asi jeden kontinet kde by som dobrovolne zit nesla. Ved vsetko co je jedovate, urcite zije tam”. Ten koment ma inšpiroval k popisu tých jedovatých tvorov, ktoré mám pri dome a určite v TV neukážu. Keby áno, potom by asi do Austrálie nešiel žiť nikto, dokonca ani počas tranzitu počas preletu v Sydney by možno nikto z lietadla ani nohu nevystrčil :-)

Ako som jej ešte v fórume krátko popísal ako som dostal strach keď som vystúpil z auta v garáži po nákupe a kráčal k dverám do bytu. Zrazu z poza škatúľ sa vystrčila strašidelná hlava plaza...hrozivo syčala. Moja reakcia živelná - panický strach a skok späť do auta. Presne ako každý iný v takejto situácii. Rýchle! Nájsť mobil, volať o pomoc - hasičom, polícii, ochrancom zvierat, lovcovi krokodílov, TV stanici, komukoľvek !!! :-) Ako sa to skončilo... trošku neskôr.....

Prv vám predstavím potvory, ktoré nám tu “ohrozujú” životy. A podotýkam, že každá jedna žije iba pár metrov od domu, niektoré sa tam aj zatúlajú!
Mosquito Začnem s najväčšími zabijakmi planéty. Áno, nie je to preklep. Sú ďaleko na prvom mieste pred Ázijskými kobrami. Títo ročne zabijú okolo dvoch miliónov ľudí na svete. Tie kobry na druhom mieste “iba” 50 000. Týchto sosáčnatcov poznáte, je ich tu dosť najmä po dobrých dažďoch. Sú veľmi malé, menšie ako tam doma, ani ich nepočuť pišťať keď lietajú alebo vrazia svoje harpúny do obete kradmo a zradne, že sú už dávno v bezpečí a si užívajú váš prínos k rozvoju ich populácie, keď bod ich návštevy začne svrbieť. To svrbenie potom je presne tak “príjemné” ako to tam v Európe keď vás dostanú ich väčší bratia. Chvalabohu nie sú nakazené chorobami ako v Afrike alebo Ázii a okrem toho svrbenia žiadnu škodu neuštedria "darcovi" krvi.

Než vám predstavím ďalšiu potvoru, prv trošku o tom ako sme sa “spoznali”.Zabka Keď sme sa nasťahovali sem do teplej klímy a začali si zvykať na svoje okolie, hneď v prvý týždeň ráno o štvrtej, ešte iba svitalo, keď nás prebudil sused ako píli drevo!!! RRRUFFF RRRUFF..... No ďakujem pekne! Idem von, že ho “pochválim”... Ale on prestal ....asi ma počul vychádzať. Cez plot u susedov nebolo ani ducha. Než som sa vrátil späť do postele zase RRRUFFF RRRUFF.....tentoraz som vyšiel potichu a zistil pôvod hluku. Zvuk vychádzal z odkvapovej ríny. Trvalo mi asi mesiac kým som konečne aj uvidel toho figliara. Žabka!
Bola to zákonom chránená Austrálska rosnička veľkosti asi troch Európskych, a “ pílila” vždy pred a počas dažďov. Žije tu už roky a je vítaná z viacerých dôvodov. Chytá komáre a tropické šváby. Tiež je všeobecne známe, že prítomnosť obojživelníkov ako žiab je potvrdením čistoty prostredia. Občas dostane mleté mäsko. Chvalabohu v noci tiež spí. Voláme ho Fred.

Potvora Tu mám čosi, čo zatiaľ neviem ako nazvať, čo to je, alebo ako mi môžePotvora skrátiť život :-) Vľavo je pohľad z hora, vpravo - zo spodku . Objavil som to pred niekoľkými rokmi. Rozposlal som tieto obrázky aj mojim známym tu po kontinente ale doteraz to nikto ešte nevidel a každý je prekvapený :-) Že by som objavil niečo z zvieracej ríše čo ešte nikto neklasifikoval?
Možno mi niekto pomôže s identifikáciou. Ak to je niečo nové a to dokáže, rád ho pomenujem po ňom :-)

Osi

 

Blízko vchodu si postavili “paneláky” dve rodiny Austrálskych osí. Sú menšie ako Európske, myslím si, že nemajú žihadlá. Austrálske domorodé včeličky sú známe tým, že ich nemajú. Dúfam, že tak to je aj s tými osami. Nebudem skúšať. Nevypadajú ako osi, nemajú tie žltočierne varovné pruhy na telíčkach. Na intrúziu dotieravcov reagujú presne tak ako Európske, ale nebodajú, iba agresívne obletujú a strašia votrelca.


Ďalší na rade je potvorka - gekón. Podobá sa trochu na jašteričku, ale má väčšiu hlavu, je o moc rýchlejšia drzejšia ako jaštericaGekón a má istú inteligenciu. Často sa dostane aj do bytu! A keď už je tam, nikto ju nechytí. Je veľmi rýchla s neobyčajnou schopnosťou liezť po stenách a plafóne. Keď ju naháňam, schová sa za obraz na stene, za skrinku....Ako jediný plaz občas vydáva zvuk - akési cvrlikanie, akoby štekot. Nakoľko je dosť familiárny, dostal od nás aj meno - Gejza :-) Najlepšie je ho nechať na pokoji, je neškodný, ako si ten byt z vnútra prezrie, ukojí zvedavosť, pochytá ak niečo nájde, vytratí sa von tak isto ako vnikol. Ani o tom nevieme. Chytá škodný hmyz a patrí medzi mojich chránených. Štúdiu metódy spôsobu ich schopnosti chodenia po stenách práve úspešne odhalili americkí vedci a bol o tom nedávno uverejnený veľmi zaujímavý článok v SME . Objav je dôležitý, lebo už teraz sa z tých vedomostí vyvíjajú látky, ktoré nahradia napríklad štichy po operáciách ľudského tkaniva. Ja som si vždy myslel, že Gejza a jeho rod sú užitoční :-)

Water Dragon

 

O morských potvorách iba málo. Tam pri našej malinkej pláži vídavame morskú raju a údajne tam prídu aj menšie žraloky. Pri vode však sa občas ukáže nádherný jašter ktorý tu volajú Water Dragon (Vodný drak). Plachý neškodný tvor, podobný iguáne. Narastie aj na pol metra. Chodieva sa opaľovať na breh, ale je schopný plávať na povrchu. Je tiež zákonom chránený.

 

Drvivá väčšina ľudí má strach z pavúkov. Ten strach má dokonca aj názov - Arachnofóbia....A pavúkov sa tu nájde dosť. Napríklad medzi domomPavúk a susedovým plotom mám tento exemplár. Fotený aj s pravítkom k vôli predstave veľkosti. “A toto je iba baby” ako straším mojich známych arachnofóbov :-)Jeho menší brat si robí domček z listov, obaja chytajú muchy komáre....
Nie sú jedovatí. Odborníci tvrdia, že ten dlhonohý pavúk, ktorého volajú aj hajzlový pavúk, a je rozšírený po celej Európe a svete je najjedovatejší z všetkých pavúkov. Má však krátke a slabé čeľuste a s nimi neprenikne pod pokožku človeka.

 

 

Šváb Skoro som zabudol na švábov. Nie sú to tie malé, ktoré sú známe aj Európe, čo žijú v špinavých zanedbaných domoch, ale tropické šváby, ktoré sú okrídlené a schopné lietať. Na pohľad dosť hrozivé, dlhé asi štyri - päť centimetrov a veľmi rýchle. Pohľad na dlážke utekajúceho švába má na ženy, ale aj mužov podobný účinok ako myš. V skutočnosti tieto šváby sú neškodné. Geneticky sú najbližšie k termitom. Sú dosť početné v letných mesiacoch a do bytov prelezú údajne cez škáry hrúbky papiera. Mali sme ich prvé roky ale utesnenie škár hodne pomohlo. Najviac však pomohli práve tí moji spojenci, ktorí žijú v harmónii s nami okolo domu. Tí sa postarali, aby obrannú líniu neprekročil jediný šváb. Občas nájdem ich nestrávené zvyšky okolo domu. V byte sme ich už roky nevideli a podotýkam, že nepoužívame žiadne chemikálie a postreky.

No a ešte k tomu hadovi v úvode....Ako uvažujem koho volať, ten môj had sa konečne pohol! A sa začal plaziť smerom k autu! Ak zalezie podLizzie kapotu, nakoľko jeho senzory “vidia” teplo motora, a oni milujú teplo, von ho dostane po kúskoch iba mechanik! ....Ale čože to vidím? Predsa hady nemajú nožičky ako tento! No jasné! Vôbec to nebol had, ale Lizzy - BlueTongue Lizzard - asi 20 cm dlhá jašterica , ktorá tu žije a pendluje medzi nami a susedom už roky! Vystúpil som z auta, nahodil si záhradné rukavice, lebo aj keď je to “kamoška” nie je rada keď ju chytám do ruky. Syčala, vyplazovala ten jej modrý jazýček, krútila sa ako mohla, aj párkrát sa zahryzla do rukavíc ale konečne som ju chytil za telíčko pri krku. Bola podozrivo tučná, buď plná vajíčok, alebo slimákov. Robí dobrú službu, lebo po slimákoch je vidieť iba škrupinky. Pustil som ju medzi porast. Lizzy - ako ju voláme, je u nás samozrejme vítaná a občas odmenená mletým mäskom.

O iných kuriozitách tohto kontinentu a mojich miláčikoch z nášho okolia som už napísal - viď linky na konci článku.

Tak toto sú tie naše najznámejšie “životu nebezpečné tvory” :-) Pravdu povediac okrem komárov žiadne nám nevadia. My rešpektujeme ich malý vesmír, občas ich pozorujeme a sa im do toho nemiešame a oni (okrem tej potvory Gejzu občas v byte) rešpektujú ten náš. Kedysi by som ich bez rozmýšľania zahubil ale čas a život ma naučil, že je ich lepšie nechať na pokoji. Tak ako to správne robia budhisti :-) Takto aspoň presne viem, koho tu mám, rozumiem ich spôsobu života a viem aj že sú užitoční. Ich prítomnosť odradí prílev nejakých iných, ktorí by mohli byť skutočne škodní. To je zdravšie ako tie chemikálie. Namiesto toho, aby nám ohrozovali životy, sú vlastne našimi spojencami.
No ale tých skutočne životu nebezpečných tvorov v Austrálii, ... údajne je dosť. Videl som ich tiež len tak ako vy doma v Zoo a televízii :-) Aby vám tu ohrozil život nejaký nebezpečný tvor, to musíte ísť niekam ďaleko do divočiny. 80 percent obyvateľov kontinentu žije v mestách a pri mori a tam sa s nimi asi tak ľahko nestretnete. A tie v divočine však nikdy nezabíjajú z nenávisti, alebo zákerne. Ak usmrtia človeka, je to obvykle v sebaobrane, alebo človek narušil ich doménu. Ak sa to stane a nejaký tvor usmrtí čo iba jedného človeka, sú toho plné média, buduje sa hrôza a nenávisť voči tomu tvorovi, ktorý robil iba to, čo mu kázala príroda milióny rokov. A obyčajne nasleduje nezmyselná pomsta.
Na vlastné oči však vídavam denne jedného o moc nebezpečnejšieho tvora - a k nemu, čo sa týka nebezpečnosti sa zďaleka nepriblížia tie ostatné najnebezpečnejšie tvory sveta. Tie denne zabíjajú tisíce okolo sveta a sme na ich zabíjanie tak zvyknutí a naše zmysly sa tak otupili, že už si toho ani nevšímame. Ich nebezpečnosť sa mnohonásobne zvýši keď sú ozbrojení, alebo keď si vypijú alkohol a sadnú za volant auta. Volajú sa Homo Sapiens.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Je to ako manželstvo. Vlhovci sa dohodli s Magonim

Slovenka povedala, že ho potrebuje.

Komentár Zuzany Kepplovej

Rešpektovať najnovšie poznatky? Fuj, aké liberálne

Neinformovanosti a dogme sa priznal rovnaký status ako poznaniu.


Už ste čítali?