Slovensko?...tam skoro každý hovorí Španielsky

Autor: Steven Nagy | 27.6.2008 o 5:30 | (upravené 18.7.2011 o 22:01) Karma článku: 14,36 | Prečítané:  4650x

            V blogu spred týždňa som  popísal jeden z mojich pekných dní návštevy nového Slovenska. Spomínal som, že ich bolo hodne. Tiež že som videl pekný pokrok v medziľudských vzťahoch. Možno, že moje nasledovné dva skutočné príbehy, prvý z pred 14 rokov, druhý teraz  zaujmú a to potvrdia.

               Príbeh č.1... rok 1994                                                                                                                                   Kolegyňa, pani blízko dôchodkového veku  cestovala s priateľkou po Európe. Veľmi ma zaujímalo, ako sa jej - Austrálčanke páčilo na Slovensku, ktoré práve nadobudlo samostatnosť. Na moje rozčarovanie mi povedala, že sa Slovensku vyhli. Navšívili Maďarsko, prezreli si Budapešť bolo to krásne a pokračovali vraj vlakom do Prahy..  Spytujem sa prečo? Neradili nám ...a  poviem ti Steven, že ani by sme nechceli.... Moja zvedavosť stúpla. Vedela, že som zo Slovenska a nechcela  uraziť  moje city ku krajine, kde som sa narodil. Ale ja som naliehal, a tak teda mi to opatrne popísala... Vraj na hraniciach  ich vlak z Budapešti prešiel kontrolou pohraničiarov. Hlavne prísnou Slovenských.  Mali mať akúsi tranzitnú bumážku, ktorú Austrálske tety nemali. Vraj načo, veď to bol iba rýchlik Budapešť - Praha. Slováci ich vraj surovo vyšupitali na perón aj s kuframi.  Poslali ich vybaviť tú bumagu  do nejakého úradu kdesi v tmavom kúte  stanice... Dali im aj na výber ...  Si to vybaviť tam, alebo hajde späť do Budapešti. Predstavte si dve nie najmlašie  dámy nezvyklé grobianstva, s ťažkými kuframi, niekedy po polnoci, ....  Museli tie ťažké kufre  vláčiť kdesi ďaleko  kvôli takej dnes už pre nás hlúposti ako je akási nezmyselná tranzitná priepustka! ... Kolegyňa ešte aj vtedy keď mi to vyprávala sa chvela.  V Prahe ..tam bolo fajn... Ale mňa to už nezaujímalo.... Vedel som si predstaviť cez čo tie chúdence museli prejsť. Bol som zahanbený, a uvažoval,  čo by sa dalo urobiť. Ihneď som napísal list na Slovenskú ambasádu a popísal tento byrokratický paškvil, ale hlavne surové zaobchádzanie Slovenských orgánov so staršími cudzinkami, a zdôraznil tú škodu, akú pre turizmus krajiny urobil jemne povedané nediplomaticky jednajúci personal hraničnej kontroly.  Na moje prekvapenie približne za  týždeň som dostal telefonát z ambasády s dopytom o upresnenie dátumu a miesta incidentu. Kolegyňa mi to dodala, a bola aj rada, že sa s tým niečo urobí. Ja som to potom preposlal  úradníkovi ambasády. Kolegyňu som uspokojil, že ambasáda to vybaví pozitívne, upozorní zodpovedné orgány, aby sa nič podobného už neopakovalo. Viac ma však už ambasáda  nekontaktovala. Škoda. ...rád by som veril, že som zbytočne nestratil čas, a hlavne, že vyvodili dôsledky ....                  ________________________________________________________________________                 Príbeh č.2... máj 2008                                                                                                                                  Bratislava,  Kamenné námestie, hlúčik turistov. Práve ich vyklopil autobus kdesi za rohom.  Často  počúvam cudzincov, akým jazykom hovoria, mám rád jazyky.... a potom sa snažím  odhadnúť odkiaľ sú.  Títo hovorili po španielsky. Španielčinu vďaka mojim Argentínskym príbuzným (vid.  linku na blog dole - Argentínske Intermezo) ovládam a mal som dobrú náladu na trochu srandy.  Pozdravil som ich a sa spýtal: “De donde están ustedes?”..akože odkiaľ sú.  Si ma rozpačito, niektorí zvedavo a priateľsky  premerali a odpovedali,  že  zo Španielska, z Malagy. A ako, ako... páči sa vám tu v Bratislave? - pokračujem. Si seňor, muy lindo... A potom aj oni sa osmelili  a sa spýtali, odkiaľ som ja. Zaprel  som Austrálsku príslušnosť a trochu "zaklamal", že tu, zo Slovenska, z Bratislavy. A oni krútili hlavami. ..A to ako, že tak dobre hovoríte po španielsky? A ja šibalsky odpovedám - no tu na Slovensku predsa skoro  každý vie po španielsky! Natešene sa smiali, bola dobrá atmosféra. Určite prekukli môj chabý pokus o vyvolanie úsmevu namiesto napätia, ktoré často vidím na tvárach  vyplašených turistov. Poznám to z mojich početných ciest svetom. Príčinou je stress a strach z neznáma. Vždy dobre padne láskavé slovo a snaha o pomoc od domácich. Ktovie, možno neskôr aj  skúsili španielčinu po obchodoch, a možno aj natrafili na Slováka alebo Kubánca a uspeli.... Ale hlavne že mali z toho srandu..... Tiež však pevne verím, že si zo Slovenska okrem iného vzali aj peknú spomienku na stretnutie s istým podivínom na Kamennom námestí. A možno  tam v Malage si na to spomenú a povyprávajú to priateľom: Navštívte Slovensko, tam ste vítaní...  Na Slovensku je dnes krásne .... Lindisimo.... Navyše tam skoro každý ovláda španielčinu!  :-)))
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?