Zdržal som odlet lietadla v Abu Dhabi

Autor: Steven Nagy | 22.7.2008 o 5:30 | (upravené 18.7.2011 o 22:00) Karma článku: 14,28 | Prečítané:  4428x

Vie niekto, koľko stojí minúta zdržania medzinárodného lietadla? Mne sa to podarilo a keby to bola iba minúta! Na to, čo sa mi stalo počas medzipristátia v Emirátoch nie som veľmi hrdý a nemal by som sa tým chváliť. Ale teraz, po mesiaci sa na to pozerám s humorom :-)

Nad Bratislavou pár minút po štarte.Nad Bratislavou pár minút po štarte.S.Nagy

            Najbližší bod odletu z Bratislavy do Austrálie je letisko Schwechat pri Viedni. Ak cieľ je severovýchod Austrálie ako napríklad Brisbane, dobré spojenie poskytujú dve Taiwanské spoločnosti Eva Air alebo China Air. Lietajú cez Abu Dhabi alebo Bangkok, obe do Taipei a odtiaľ potom do Brisbane. Vynechám detaily ako ma zbavili rakúski colníci troch fliaš slovenskej “Ohnivej vody” ... Určite si neskôr pochutnali (na zdravie chlapci, prost! ). Vynechám aj moje trampoty v Taipei a tiež vynechám ako ma v Brisbane obrali Austrálski colníci o starostlivo nazbierané a vysušené kilo dubákov z horného Ponitria :-(
Smola na smolu akú som ešte počas minulých letov nemal. A z tých niekoľko sto letov najväčšie “vzrúšo” som prežil pred mesiacom v Abu Dhabi.
            Po trpkosladkých troch mesiacoch na Slovensku - vid predošlý blog som vzlietol z Viedne v dosť skleslej nálade. Sediac pri okne na ľavej strane sa mi po pár minútach letu poskytol pohľad na Bratislavu. To mi nepridalo na nálade...monotónny dlhý let do Taipei prerušilo pristáte v Emirátoch v meste Abu Dhabi.
Celá oblasť bola v pieskovej búrke, ako sme klesali zo slnečnej oblohy do akýchsi špinavých mrakov... Na runway bola mizerná viditeľnosť...šedivé zaprášené letisko bez stebielka zelene. Po pristáti prv než sme opustili kabínu nás čínskou angličtinou upozornili, že kým natankujú stroj a poupratujú, aby sme boli o šiestej pri vstupnej bráne 92. O šiestej? Pozriem sa na hodinky tak to mám asi tri hodiny času. V exotickej kruhovitej budove letiskovej haly pod oblúkom kupoly ktorá bola oblepená modrými kachličkami akoby bezcieľne chodili tlupy arabov v svojich plachtách a turbanoch a sem - tam aj žien s čiernymi závojmi. Okolo plno klenotníckych kšeftov a luxusného tovaru...Pre mňa však tam mali niečo praktickejšie - počítače. Asi pätnásť s arabským Firefoxom ... Boli populárne najmä pre unudených arabských mužov, ktorí sa tlačili a hlasite jeden druhému vysvetľovali ako sa to čudo používa. Ale po čase som sa k jednému dostal aj ja.... A na moje sklamanie mi nedovolilo sa dostať na môj účet. Skúsil som postupne ako sa uvoľnili asi tri počítače, ale to bolo to isté. Zavolal som slečnu z informácii v závoji. Tá skúsila, ale tiež zlyhala...pozerám sa na hodiny ...štyri...to ešte mám kopu času...a pomaly sa vlečiem okolo brány 92, čo robia moji spolupútnici ... Ale tam nebolo ani ducha! Iba chlapík s vysielačkou v ruke ma osloví...Steven?? ...áno ? .... Ste neskoro...bežte, skúste... možno ešte to chytíte... Ako keby ma obarili! Ja som mal na hodinách Viedenský čas! Možno že Čínska posádka aj moje meno vyhlasovala a volala k nástupu.....ale počuli ste niekedy Číňanov hovoriť anglicky? A ešte horšie... počuli ste ako vám Číňania zahlásia ...vaše meno?....... Ani ja nie! Skutočne som už bol neskoro! Utekám k okienku s miestenkou, potom k pásu a kontrole príručnej batožiny...za ňou stáli asi šiesti nasrdení Arabi s turbanmi a zlostne na mňa civeli a prejavovali svoju neľúbosť že som neskoro mykaním hlavy a takým zvláštnym crkaním: “Ck! Ck! Ck!” Určite mali byť už niekde inde...pri inom lietadle...možno už mali mať fajront..... A tu im nejaký ďaur zamiešal karty! ... prechádzam cez bránu na detekciu kovov... Cink! Vrátil sa a vyložil na pás z kapsy peňaženku a hodinky... nepomohlo Cink! Arabi ďalej mykali hlavami a ešte hlasnejšie crkali Ck! Ck! Ck! Vyložil iPod a USB kľúč... Cink! Späť... Asi nastavili aparát na maximálnu citlivosť.... Ukazujú mi na topánky! Dole s nimi! ......Cink!....Späť! Dole s opaskom ! Konečne zelená žiadny zvonček! OK....Zhrabnem batožinu, iPod Usb kľuč, peňaženku, topánky, opasok, druhou si držím nohavice aby nespadli a bosý utekám pomedzi nasrdenými crkajúcimi Arabmi Ck! Ck! Ck! ... po chodbe, kde už odpájali mobilnú spojovaciu chodbu k lietadlu a zatvárali dvere.....vletím do kabíny... bosý, držiac si nohavice aby nespadli, ruky plné opasku, topánok, USB, iPod a príručnou kabínovou batožinou. A takto som tam zadychčaný stál ... ako na javisku ... zahanbený. Na mňa uprených aspoň sto nechápavých, možno nasrdených netrpezlivých očí poriadkumilovných cestujúcich!!!

            Dnes je tomu presne mesiac. Dúfam, že letecká spoločnosť mi už nepošle účet :-)


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?