Niečo nádherné mysteriózne

Autor: Steven Nagy | 18.3.2009 o 5:00 | (upravené 18.7.2011 o 21:53) Karma článku: 14,41 | Prečítané:  4018x

V tieto dni stalo sa mi niečo úžasné, potešujúce, trochu až mysteriózne. Je vyvrcholením  dvoch príbehov, ktoré na seba naväzujú a sú do bodky faktické: Vďaka internetu som objavil  dávno stratenú osôbku, vtedy mladunké milé dievčatko, na ktoré som občas ako to každý z nás robí pomyslel, keď v myšlienkach zájde do minulosti ... do ďalekej minulosti.




Vtedy som nastúpil ako mladý pedagóg  prvý rok po ukončení štúdii  pred svoju prvú triedu. Okrem svojich predmetov, stal som sa aj triednym šiestej bé. Pre mňa to bola ako moja  rodina, tie deti ako moje vlastné a stal som sa pre niektorých aj vzorom a verím že aj druhým bratom. Vekový rozdiel nebol až tak veľký. Strávil som s nimi hodne svojho voľného času či už po škole,  dozeral na  pionierske schôdzky alebo mimoškolské aktivity cez víkendy. Bol to krásny, zaujímavý rok. Bohužiaľ na jeseň ďalšieho roka som musel narukovať na povinnú vojenskú službu.
A v posledný večer môjho civilného života ma prekvapivo navštívili dvaja “anjelíci” - dve dievčatká z mojej triedy.  Akosi zistili moju adresu na okraji Bratislavy a doniesli kyticu kvetov na rozlúčku ... jedna z nich bola  “apple of my eye” Elenka ... A vtedy som ju videl naposledy.
Dostal som sa k letcom - školy dôstojníkov v zálohe - kde som učil matiku. Boli sme štyria .... Ako “kantori” sme mali veľmi dobré podmienky. Tam som sa spriatelil s učiteľom angličtiny Frantom J. z Železnej Rudy kdesi z juhozápadu Čiech. Bohužiaľ vtedy som nemyslel na emigráciu a mal iba povrchný  záujem o Frantovu angličtinu ... Neskôr som to ľutoval :-(
A roky šli. Prišla emigrácia a úplné pretrhnutie nitky s pôvodným životom tam kdesi v Európe.... Ostali iba spomienky.

Príbeh č.1
Pred pár rokmi moja priateľka - učiteľka, navštívila rodné Pardubice a nakoľko jej sestra učila na tamojšiom gymnáziu, bola pozvaná aby trochu povyprávala o Austrálii a aj dala lekciu angličtiny. Mala so sebou videokameru a urobila pár záberov školy, študentov v triedach a na chodbe. Keď sa vrátila do Austrálie a ukazovala nám svoje zábery, na obrazovke v pozadí sa mihol akýsi bradatý pán s okuliarmi. Ani neviem prečo, upútal moju pozorosť ... niečo sa vo mne pohlo a prosil som o znovuprehranie toho momentu. Nie je ten pán náhodou angličtinár? Je! Nevolá sa náhodou Franto J.?  Áno! ... Z hromady asi 10 milión Čechov po rokoch som vďaka takejto súhry náhod - priateľka kamerovala na správnom mieste v správny čas a ja som sa na to díval a niečo mysteriózne vo mne našepkávalo, že ten "maskovaný”  bradatý pán je Franto z vojenčiny! Stále nad tým krútim hlavou .... to nikdy asi nepochopím. Nasledoval môj email do Pardubíc a kontakt na Frantu. Navštívil som ho minulý rok ... stretnutie bolo dojemné a ostávame v mailovom spojení.

Príbeh č.2
Na začiatku Júna 2007 som sa náhodou z dlhej chvíle díval na program v TV “Europa from above”. Nie som milovníkom TV, okrem zpráv sa málokedy dívam  a  už som to skoro vypol, keď moju pozornosť upútala časť o Bratislave. Tam ktosi trochu lámanou angličtinou komentoval o Bratislave reportérovi. Všimol som si jeho priezvisko. Presne ako mala Elenka! .... Zase som bol na správnom mieste v správny čas ja som sa na to díval a niečo mysteriózne vo mne zase našepkávalo ako v tom prvom príbehu ....Našiel som na internete inštitúciu kde bol registrovaný a on tam mal aj emailovú  adresu. Napísal som mu nasledovný email:

Milý Laco...
V Austálii, odkial píšem tento mail, na jednom TV kanáli pred chvíľkou dávali
program "Europe from Above", kde okrem iného ukazujú Bratislavu, vás a vaše komentáre ako sprievodcu. Spomínate tam mimo iného, že váš strýko projektoval most .... Našiel som vás na Googli ....
Mám pre vás otázočku: Pôsobil som v Bratislave a učil dievčatko menom Elena T.
... Mohla by tu byť iskierka nádeje, že ste s ňou rodina?
Ak sa mýlim,  prepáčte mi
Srdečne zdraví
Steven


Mail som odoslal 2 júna 2007 ale nedostal žiadnu odpoveď.  Vysvetlenie dorazilo teraz .... pred pár týždňami, keď som sa podíval do schránky môjho predošlého  providera, ktorý už zanikal ale ešte prijímal maily ... Bol to posledný deň keď ešte prijímal a tak som tam  ešte zastihol to moje vysvetlenie. Za pár hodín by som už nebol našiel nasledovný mail:

Mily znamy-neznamy....
Prave som hladala jednu adresu v mojich mailoch a nasla som tento mail ...
myslim, ze nikdy k Vam nedorazil, lebo som ho zrejme poslala len mojmu
bratovi .... ak ste este stale na mna nezabudli a ak mate este tento mail, budem sa tesit na Vasu odpoved...
Myslim, ze pisete aj na blog- do Sme - su to moje noviny, tak som si
niektore precitala ... ja ale nie som vyznavacka blogu - niekedy ich citam,
ale nereagujem...
Nasla som aj fotografie z nasej VI. B. a bola som velmi milo prekvapena, ze
som si vsetkych este pamatala. Mozem Vam ich naskenovat a preposlat.
Zatial tolko.
Vasa byvala ziacka Elena


Elenka,
Ako som mohol zabudnúť na Teba, to  milé, inteligentné a snáď moje najobľúbenejšie dieťa v triede VI.B. a to nádherné gesto, ktoré si urobila vtedy .... kedysi dávno? ... keď som narukoval, bol duševne na dne z obáv pred veľkou neznámou a Ty so spolužiačkou a tou kyticou kvetov v rukách a želaním od vás - “mojich  detí” ste tak ďaleko cestovali za mnou a ma tak strašne potešili a dali mi na celý život niečo nádherné, nehmatateľné, ale pre mňa absolútne nezabudnuteľné - čo som  od toho dňa dodnes nosil a budem väčne nosiť v srdci.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nemám úctu k prezidentke, povedal v parlamente Danko

Matovič prišiel pred Danka s papierom, na ktorom bolo napísané: On je ožratý.

CYNICKÁ OBLUDA

Mafiánska definícia nezávislosti

Ďalšia vec, ktorú sme sa na súde dozvedeli od Kočnera, bola sonda do jeho a Haščákovej mentality.


Už ste čítali?