Pes menom Lucky

Autor: Steven Nagy | 4.4.2009 o 6:00 | (upravené 30.4.2011 o 7:31) Karma článku: 18,55 | Prečítané:  7120x

Nasledovný skutočný príbeh som dostal od sesternice z Tennessee. Tak sa mi páčil, že som ho upravil z originálu pre tých ktorí majú radi ten neopísateľne krásny vzťah človeka k jeho najvernejšiemu priateľovi.... Pre starších bezdetných  manželov mať dieťa čo iba adoptované nebolo možné. Mary a John túžili mať niekoho alebo niečo čo by zaplnilo ich občasné dni nečinnosti na svojom zaslúženom dôchodku. Raz navštívili domov pre opustených miláčkov, kde bolo mnoho mačiek a psíkov,  buď stratených alebo ktorých nikto nechcel a po pár týždňoch, keď o ne nebol záujem, uspávali... A práve taký jeden odsúdenec, ktorý už mal druhý deň byť uspaný jej padol do očí.

........Bola to láska na prvý pohľad. Psík prosíkal  pani, ako tam stál na zadných nožičkách, prednými hrabkal po sieťovej ohrade svojho väzenia a skučal. Mal iba asi rok. Vzali si ho a dali mu meno Lucky.
Bol to zaujímavý pes, s zvláštnymi móresami. Miloval hračky a podobne ako dieťa si ich zhromažďoval pri svojej búdke v suteréne domu. Keď niečo zmizlo v dome, stačilo zájsť k jeho krabici, - bolo to tam!
Dokonca návštevníci ich domu boli varovaní, aby si zamykali kufre, lebo Lucky sa v nich prehrabával a vždy niečo zaujímavého ukradol. Bol dosť  poriadkumilovný, hračky kládol väčšinou do krabice.

Po istom čase sa u Mary objavila zákerná  rakovina prsníka. Niečo jej našepkávalo, že táto nemoc ju skosí ... akosi si bola istá. Mala ísť na operáciu - na dvojitú mastektomiu. Plná obáv posledný večer pred operáciou sa objímala s Lucky. Napadli ju aj pochmúrne myšlienky - čo sa stane s Lucky potom ak jej už nebude? Aj keď  trojročný Lucky mal rád manžela, bol to predsa len jej pes, môže sa potom cítiť  opustený. Táto myšlienka ju vrhla ešte do väčšieho zármutku než to pomyslenie, že zomrie.
Dvojitá masektomia bola viac komplikovaná ako lekári predpokladali a Mary bola v nemocnici dva týždne. Jim brával Luckyho na prechádzky, ale psík často smútil a skučkal.
Konečne keď sa Mary vrátila, bola veľmi slabá a tak unavená, že sa nemohla dostať ani do svojej spálne. Jim jej urobil pohodlie v obývačke na diváne.
Lucky síce bol rád, že má doma svoju pani, kýval chvostom a z blízka sledoval Mary. Neprišiel k nej ako ho volala. To ju dosť zarmútilo, lebo si myslela, že za tie dva týždne psík od nej už odvykol. Za chvíľu ju opantal spánok.

Ked sa prebrala, zdalo sa jej, že čosi nie je v poriadku...niečo je veľmi zlé. Nemohla pohnúť hlavou a na tele cítila akúsi ťažobu!  Ale panika sa po krátkom čase, ako sa úplne prebrala zmenila na smiech, keď pochopila  problém. Bola doslova zakrytá všetkými pokladmi, ktoré Lucky vlastnil! Pokiaľ spala, smútiaci pes chodil dole do suterénu a zo svojej krabičky po jednom povynášal všetky veci ktoré tak mal rád - pre svoju milovanú pani. On ju pokryl svojou láskou.
Mary zabudla na umieranie, láska psíka jej dodala síl a chuť do života! Miesto toho ona a Lucky začali žiť znova, robiac dlhšie a dlhšie prechádzky každý deň. Už je tomu 12 rokov, a Mary nemá rakovinu, Lucky stále kradne “poklady” a ich ukladá do krabičky, ale pre neho Mary je tým najväčším pokladom na tomto svete!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?