Slovenské predavačky - úprimný nezáujem

Istý Japonec raz do SME napísal članok, že nerozumie, prečo sú predavačky na Slovensku take zamračené.
U nich v Japonsku majitelia obchodov od predavačiek vyžadujú, aby sa na každého zakáznika usmievali.
Dodal, že Slováci mu, vysvetľovali, že tie japonské predavačky sa neusmievajú úprimne.
Japonec im na to odvetil, že jemu osobne je príjemnejší neuprimný úsmev, ako úprimny nezáujem.




A ozvena na ten môj mail bol skoro okamžitý a vybral som z nich jednu, od priateľa, ktorý to mohol porovnať, nakoľko strávili tu u mňa v Austrálii so svojim bratom istý čas a dobre hovorí anglicky:

Email priateľa:

:o))
Svätá pravda! Netreba ani do Japonska chodiť, aj v Austrálii je to brutalny rozdiel, predavači sú milí a zhovorčiví.
Keď som sa raz zakecal na pokladni a za mnou bola fronta, tak po chvílke som mal sám z toho zlý pocit, že to tam celé zdržujem, no ľudia za mnou boli v pohode, tí čo boli hneď za mnou sa dokonca pridali do debaty a tí opodial trpezlivo vyčkávali bez akejkoľvek nervozity.

Keď sme prišli na Slovensko (hneď ako sme išli zo Schwechatu), tak nám mama volala aby sme v BA kúpili prach na pranie, že je nejaká akcia. Tak sme šli do Carrefouru a keď sme platili, tak pokladníčka dala za nas ceduľku že pokladňa je uz zavretá. V tom prišla pani asi 50-55 ročná a pýtala sa či môže zobrať ešte aj ju. Pokladníčka sa ospravedlnila, že žiaľ nie, lebo už je tam po pracovnej dobe a že zmešká autobus. Nato sa tá pani začala strašne rozčuľovať a kričať, že čo sú to za móresy, že ona nebude čakať polhodinu na inej pokladni… My sme sa s bratom len na seba pozreli a súhlasne potvrdili, že toto sa v Austrálii stať nemôze
...žial je to fakt a len tak sa to nezmení…




A úplne náhodou v tom istom Carrefoure (na Tehelnom poli?) som aj ja mal incident:
Mal som v nákupnom košíku jedinú vec a postavil som sa do express fronty, (žiadna nebola, iba jeden zákazník predomnou) kde bolo dovolené mať pár vecí. Bolo poobede, celkove málo zákazníkov.
Predavačka bola v pohode, sa dokonca zabávala s “pistolierom” starším uniformovaným pánom bezpečnosti opretým o pult nahnutým k nej a dôverne sa bavili. Za mnou prišiel muž, mal košík s pár vecami a za ním široko ďaleko nikto. Ako som už platil, predavačka sa mu mrkla na košík a dosť surovo prehlásila: “Tak dúfam, že tam nemáte viac ako päť vecí! ”. A to sa ma dosť dotklo, lebo som zvyknutý na niečo iné...lebo viem, že by v Austrálii si toho ani nevšimli a keď predavačka má čas, je ústretová a bez slova vybaví aj zákazníka s viac ako tými pár extra vecami.
Ozval som sa na obranu toho chlapíka, že čo aj keby mal pár extra vecí, aj tak nikto za ním nestojí....
Bože môj! To ste mali vidieť tú reakciu! Tá predavačka sa do mňa pustila ako fúria aj s podporou toho “pištolníka” . Dostal som “hubovú” a som odišiel dosť zahanbene s škaredým pohľadom tých dvoch - tej fúrie a pistoliera s veľmi zlým pocitom, že by som mal ísť za manažmentom a zahlásiť tento incident, ale som si to rozmyslel, lebo možno by som tam bol dostal naložené ešte viac. Tak som mlčky s pokazenou náladou odišiel s prísahou, že už nikdy do Carrefouru nevstúpim.





A na záver ešte môj doslov.

Tento môj príspevok neberte ako urážku. V žiadnom prípade nechcem nadnášať a vyťahovať tú ktorú krajinu a ich prístup k ľuďom alebo vyťahovať negatíva. Carrefour, Hypermarket a iné obchody dosahujú výberom a kvalitou to, na čo som zvyknutý tu...horšie je to s personalom. Rád by som skôr navrhol manažmentom podobných podnikov školiť zamestnancov, a možno zabudovať do odmien nejaké to percento z počtu obslúžených zákazníkov, alebo predaného tovaru, aby tie predavačky miesto nevraživosti skôr vítali extra zákazníkov....Neviem či je to praktické a neviem, či to už tak nie je. Ale ako častý návštevník Slovenska dobre viem a poznám pomery na oboch stranách oceánu. A tí ktorí hodne cestujú, verím že moje postrehy a tie toho môjho návštevníka povyše potvrdia. Moje riadky píšem hlavne pre tých ktorí sú menej scestovaní a asi neuvedomujú akú škodu, zdanlivo nepatrnú robia krajine ktorú mám rád.