Slováci, aj vy jazdíte na špatnej strane :-)

Autor: Steven Nagy | 12.6.2006 o 1:29 | (upravené 30.9.2011 o 5:10) Karma článku: 10,91 | Prečítané:  3161x

Spozdený Boeing z Orlanda hladko pristal v Paríži na letisku De Gaul, a po formalitách som sa dostal priamo v letištnej budove k pultu Citroena, pre kľúče a dokumenty od auta objednaného ešte v Austrálii. Zamestnanec preveril moju totožnosť, podpísal som dokumenty, on mi dal kľúče. Dúfal som, že pôjde so mnou, mi to ukáže, predvedie funkcie ....ale nič. Tu máte papiere, auto je červenej farby, a má toto registračné číslo, nájdete ho tu o dve poschodia vyššie. Ako keby som kupoval nejakú motyku v Priore. Auto ma čakalo, kam ma poslal. Ešte hádam ani farba neuschla a na tachometri malinké číslo. Ale ...asi mi dal špatné auto! Kto namontoval riadenie na ľavú stranu?! No to bude drina! Ale inak auto fungovalo, ako autá majú fungovať. Nesmelo som vyrazil. V jednosmerke letištného parkoviska, alebo rozdelených vozovkách sa jazdilo fajn, ale...akonáhle som sa dostal do dvojprúdovej premávky.....bôže môj ...tí Frantíkovia, no to je katastrofa! Nielenže mám auto s riadením na špatnej strane, ale teraz naviac aj všetcia jazdia na špatnej strane cesty!


Trvalo mi to istý čas, než som navykol na tú “špatnú” stranu .. Začalo sa zmrákať a ja zapínam všetky tlačítka, gombíky a nie a nie zapnúť svetlá. Už na mňa začali trúbiť, alebo signalizovať z protismeru. Zastavím sa na boku vozovky kontrolujem všetky spínače, aj batériu, káble...bez úspechu. V duchu som nadával na ten spozdený let, na agenta Cintroena, a hlavne na seba, že som nestrávil trochu času s príručkou. Naštastie za dalšiou zákrutou sa objavila benzínka. Pumpár ale nevedel anglicky ani mäkké fň a ja frustrovaný sa mu snažím vysvetliť, aby mi ukázal kde sa zapínajú svetlá. Nerozumel, čo po ňom chcem! Určite toľko rozumel, ale nemajú radi angličtinu, a kde môžu, tam sa hrajú na ignorantov. Chválabohu mal doma dcérku a tá vedela trochu anglicky, a mu preložila čo chcem.
Aby som mal aký-taký rešpekt od iných uživateľov cesty, pripol som nad zadným nárazníkom auta značku AUS vedľa F. Pozor klokan, na toho bacha. Toho deba ťahá na ľavú stranu vozovky, a všetko majú naopak!
A auto s cudziou poznávaciou značkou je často objektom zvedavosti. V istom meste v zácpe mi priskočil k oknu mladík, a lámanou angličtinou ukazujúc s údivom na AUS Ā\ “Wow!!! to ste si sem doviezli auto až z Austrálie?” Áno, čiastočne” mu potmehúdsky odpovedám ...” lodou z severnej Austrálie, mesta Darwinu do Singapúru a potom cestami necestami cez Sibír až sem”. Dúfam, že mi to nezožral, ale údiv mu na tvári zostal aj ked som sprisahanecky žmurkol.
Väčšej , skôr neželatelnej zvedavosti sa však cudzincovi dostane od polície na Slovensku. Prešiel som cez dedinku a ešte než som ju opustil, nápomocní domáci šoféri ma varovali reflektormi: Bacha kamo, za zákrutou sú policajti. K vôli nižšiemu stresu stále jazdím miene pod rýchlostný limit, ale upozornenie od vodičov ma primälo, aby som to ešte viac znížil. OK, kludne pokračujem, a už asi kilometer za obcou vidím hliadku a staršinu ktorý ma s plácačkou zastavuje. No..cudzinec, hádam sú zvedaví, však to je v poriadku. Pristúpi mi k oknu policajt zrazil opätky ako to robili v tých vojnových filmoch nemci. A čo mu ešte akosi dodalo lesk, a moje uznanie bol úklon a slušná nemčina “Pasport bitte”.
S úsmevom a slovami: “ Dobrý deň pán staršina, môžeme aj slovensky” som mu podal pas. Čo asi chcú? Jasné, som šiel príliš pomaly! ..aj na to je limit? Áno je , ale iba na dialniciach....
On ten pas vzal k hliadkovému autu, kde sedel jeho velitel. Za chvíľu pán velitel vystrčil ruku z okna a prstom mi ako na psa kýval aby som sa dostavil k nemu. No toto? Možno mal hemeroidy.....ale ked si v Ríme.... Bol by som ignoroval takúto drzosť, ale bol pekný deň mal dobrú náladu, a vystúpil z auta a prešiel tých pár desiatok metrov k velkomožnému pánovi . Hm..tak vy ste tu na návšteve...a ako sa tam žije? Akú máte profesiu ..bol príjemný. Asi podľa profesie šacoval , aká bude výška pokuty...potom vytiahol bloček a s komentom..”ale ste šiel rýchlosťou nad limit...” Možno tam mal v kroví schovaného nejakého Radara Radaroviča, ktorý by určite potvrdil, že som šiel Fiuuuííííí a mal som ísť Pr..Pr..Pr.. ako v tom vtipe.....Má ceny sa nejako obhajovať? Som radšej s úsmevom, ktorý mu dúfam dal najavo, že im vidím do kariet, zaplatil.
Dorazil som ku križovatke v Trnave, ktorú reguloval policajt. Bohužial môj zámer pokračovať rovno, ako mi doporučovala mapa bol neuskutočnitelný. Naproti na stojane bola dočasná značka "vjazd zakázaný" a oba prúdy, čo sa krokom tlačili ku križovatke posielal doprava.
Trochu zmätený, som na moment zaváhal, nepoznajúc Trnavu, nebol som nadšený odbočovať z mojej trasy ale ten policajt chválabohu kývol, aby som šiel rovno. Tak som celkom natešený šiel...ale.... takto si aj sadol policajtom ako mucha na lep.

Tam asi sto metrov mimo dohľadu z križovatky schovaný za nákladák ma už čakal další polda, s pokutovým bločkom. Práve trestal nejakých švédov, ktorí iba nechápavo krútili hlavou a platili, a bol tam aj domáci šofér a ten bez nádeje na úspech prosíkal o odpustenie.
Pristúpil ku mne, hned ako zistil, že hovorím slovensky, žiadal dokumenty aby mohol vyplniť pokutový bloček a vybrať pokutu. Automaticky neočakával žiadné námietky, možno tak ešte prosíkanie. Cvakaj ako tí švédi. Dostalo sa mu však prekvapenia, ked som sa ohradil že veru ja mám pochybnosti ohľadom môjho priestupku. Velitel akcie stál na chodníku križovatky v hlúčku asi dvadsať zvedavcov a dohliadal na celú akciu ako to robia v rôznych podnikoch direktori a možno v duchu kalkuloval nahrabaný zisk. Môj pokutár, mierne znechutený mu kývol a ukazujúc na mňa, ma tam poslal, a šiel za dalšiou obetu, čo sa tam do tej pasce práve chytila. Bol to velmi úspešný zárobkový biznis.
Netvrdím, že som najlepší šofér, ale skúsil za volantom hodne. Aj profesionalne. Krátko po emigrácii, v Melbourne, ked som ešte nevedel poriadne anglicky, ale už mal vodičák a robil v rôznych povolaniach, jedným bolo taxikovanie pár rokov po večeroch a víkendoch firmou Silver Top a Embassy. Psychicky aj telesne velmi namáhavá robota. Denne po 400 - 500 km po obrovskom meste s hustou premávkou, plus konflikty s inými šoférmi, taxikármi, prostitútkami, opitými, nafetovanými a aj tými z podsvetia, .... Velmi zaujímavé ale nesmierne stressové povolanie. Klobúk dole taxikári, máte moje hlboké uznanie. Moje taxikovanie však ukončil už cestou do depa bez zákazníkov, nadzunganou ženou spôsobený karambol, z ktorého som jediný vyšiel bez škriabnutia. Ale taxík bol tak rozbitý, že hádam ho nechceli ani do šrotu...
Ale zpäť do Trnavy. Velitel vykročil za mnou, aby naša konverzácia bola mimo dosluchu zvedavcov. Slušne vypýtal dokumenty.
Prelistoval môj pas, "Hm...krajan až z Austrále...Citroen z Francie.... ste tu na návšteve? Hm...Ale , ste urobil dopravný priestupok a vošiel do ulice s značkou zákaz vjazdu."
"To áno, som tam vošiel, ale na pokyn vášho kolegu. V krajine kde žijem, tam pokyn policajta prevažuje dopravnú značku. Prepáčte mi pán kapitán.. som na pochybách...je to tu inak? Ma tam predsa z tejto križovatky poslal henten váš kolega!
Kapitán sa ako keby prebral, sa zamyslel na moment. Odvetil, ale nie na moju otázku.
"Viete pane, vy ste krajan, nechceme vám tú vašu návštevu pokaziť. Tu máte pas, vložte mi tam velkú bankovku, aby to všetci videli a ja vám to vrátim. Mohli by si myslieť, že vás púšťam bez trestu."
A tak to bolo . Som tam vložil bankovku, on ako keby tam v dokladoch niečo poznačil a všetko mi vrátil. Aj tú bankovku vloženú medzi stránkami pasu. Bolo to akési show pre tých zvedavcov. Pekné predstavenie.
Späť v aute, ukľudnený, a počas jazdy, ked sa mi to všetko uležalo v hlave, začalo ma mrzieť, že som sa nezastal tých švédov a tých domácich.
Ale na druhej strane, ktovie, ako by sa to skončilo. Naviac dodnes neviem, či ten kapitán naozaj urobil pre krajana láskavosť, či na Slovensku majú iné predpisy. Možno to ani ten velitel sám nevedel. Alebo možno existuje aj tretia varianta?


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Matovič ešte nie je premiérom

Premiérom môže byť napokon aj "parašutista" z demokraticko-opozičného dvora.

Je to ako manželstvo. Vlhovci sa dohodli s Magonim

Slovenka povedala, že ho potrebuje.


Už ste čítali?