reklama

Adrenalín-skok smrti.

Istý skúsenejší kolega - weekendový parašutista organizoval záujemcov na tandem skok padákom...vždy som to chcel skúsiť , a toto bola šanca. Prejavil som záujem a dal mu svoje telefonné čislo, ale krátko potom, keď sa mi to uležalo v hlave, ma trochu začali hlodať obavy. Ale pomaly ako čas plynul, som na to aj zabudol.Nie ten kolega. Za asi tri týždne ma volal, že vraj závisiac od počasia, všetko sa uskutoční ako sa plánovalo - najbližšiu nedeľu... Tie obavy sa zmenili na strach. To som si ale dal! Keď teraz cúvnem, budem zbabelcom! Počasie bolo ako na zlosť dobré , a tak isto moje zdravie. Žiadna výhovorka. Ide sa!

Písmo: A- | A+





Letisko blízko mestečka Byron Bay - ktoré je aj najvýchodnejším cípom kontinentu sa nachádza medzi diaľnicou Brisbane - Sydney a oceánom. Na kraji malá budova, vedľa hangár, dve -tri Cessny a staršie dvojmotorové výsadkove lietadlo.

Obrázok blogu


Hangár už bol plný parašutistov, ktorí si na podlahe balili padáky. Prvý skúšobný zoskok bol asi hodinu po našom príchode. Lietadlo nabralo 22 skúsených výsadkárov, do výšky asi 7000 stôp. Po výskoku väčšina pristála na letisku, ale pár ich vietor zavial do lesíka....Silný vietor! Uvažovalo sa o zrušení zoskokov, ale prv , že počkáme hodinku-dve a možno sa to utíši.... Tajne som dúfal, že sa neutíši. Moja nervozita stúpala. Pre prípad, že vietor zmúdrie, dali nám vyplniť dva formuláre - naše osobné údaje, a akési prehlásenie o tom , že firma neručí v prípade úrazu, alebo straty života za naše rozhodnutie skákat. Druhý formulár bol kuriozny. Ten sa týkal ceny liečby rôznych zlomenín, aj s kresbou ľudskej kostry, s cenou pri skoro každej kosti. Môj anjel strážny ma od toho ťahal preč. Ale ten čert? Hneď od pokusu skákať “ odskočili” piati kolegovia. Traja tvrdohlavci, ja medzi nimi sme necúvli. Zaplatili poplatok za skok, a čakali čo bude ďalej. Vietor sa trochu utíšil, a lietadlo nabralo ďalšiu várku dobrodruhov , a nás rozdelili do štyroch skupín , skončil som v tej poslednej.
Nováčik ako ja, neskáče sám , ale v tandeme s inštruktorom. Na sólo skok treba , niekoľko dní príprav , skúšky a s výbavou je to celkom drahá hobby. Z troch, čo nás ostalo, jeden už skákal sólo roky. Nám dvom dali kombinézy ako aj osobitných inštruktorov, ktorí nás mali pripraviť na zoskok. V tomto som nemal štastie, a ako sa vykľulo, mohlo to byť osudné. Každý parašutista , alebo inštruktor si balí padák sám, to je predpis. Má to aj motivačný efekt, lebo je zodpovedný za vlastnú nehodu. Pred zoskokom na podlaží hangára trénuje s adeptami všetky aspekty zoskoku. Asi dvadsať minút si tam precvičovali nutné prvký zoskoku. Nie ja. Po mojom inštruktorovi ani stopy. Objavil sa, keď už štvrtá várka nacvičená ustrojená na zoskok kráčala k lietadlu.
Za chrbtom sa mi ozval hlas: Hi Steven, skáčeme spolu. Som Brent.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


Jeho výzor mi nedodal odvahy. Tenký ako cverna, s briadkou, v uchu, perách a jazyku (!) kovový piercing, čo hamovalo zrozumitelnosť. Nemal ešte ani padák... vraj mu ho ešte balí ktosi ... fajčil čosi podozrivé, tabak to nebol, dal to dofajčiť svojej družke, oblečenej ako hippie, sediacej na trávniku....stále srandoval a sa choval ako podgurážený komediant. K teorii a nácviku pohybov po výskoku, ako to mali tí ostatní, samozrejme nedošlo. Nasadil mi popruhy, a zdĺhavo ich upravoval počas klusu za ostatnými. Cestou, len tak akoby mimochodom odbočil pre padák a svoje popruhy, bez nich by sa špatne skákalo..... a sme naskočili do lietadla, ktorého motory už netrpezlivo revali, kde už celá parta na nás čakala a sedela na podlahe. Všetci vystrojení popruhmi a padákmi , úplne pripraveni na zoskok. Nie ja a Brent. Jeho inštruktáži by som k vôli tomu prsteňu v jazyku nerozumel ani v tichej miestnosti, a ten zbytok zahlušil hluk motorov. Sadli sme si do prednej časti , hneď za pilotmi, - teda opustíme lietadlo poslední. Lietadlo , tuším Irskej výroby, skutočne muzealný kus, aspoň 40 ročný, ošúchaný, s veľkou akoby bránou pod chvostom, malo kabínu tvaru chodby, objemnosti vnútra menšieho sťahováka. Okolo tej brány veľké škáry. Už som videl lepšie priliehajúce brány od stajne. Nabral kurz kamsi hore, pod tak ostrým uhlom, že sme sa šúchali k tej rozhajdanej bráne. Neprestajne stúpal , a počas toho Brent si nahadzoval svoje popruhy , padák, a pripútaval ma k sebe. Mal som ozajstny strach z mojej najbližšej budúcnosti. To je skok smrti s takýmto lajdákom, ktorý všetko nechal na poslednú chvílu, bohvie čo fajčil, kto mu balil padák....a môj život závisi na ňom....Na záver mi dal okuliare , a stále čosi dohováral, celkom zbytočne, - asi čo mám, alebo nemám robiť. Ani hláske som nerozumel. Videl som akurát, že sa mu hýbu ústa a ten piercing sa tam trepe. Bol som v akomsi tranze ako robot s umelou inteligenciou, ktorému dochádza šťava v batériach. Ešte ako tak myslí, ale niet síl na pohyb. Môj pud sebazáchovy ostal kdesi na zemi.
Lietadlo s takými škárami samozrejme nemá kabínu pod tlakom, a ako sme stúpali, od nízkeho tlaku mi zaľahlo v ušiach. Brentovi sa ten piercing v jazyku ďalej trepkal ako na mňa čosi bľabotal.
Ked sme sa dostali do výšky 14500 stôp, ten uhol vzostupu klesol na nulu zasvietila zelená žiarovka, a súčasne sa otvárala tá brána vzadu. Ja ako zombi som sa postavil a ledva vnímal ako tí pred nami miznú a my sa posunujeme k otvoru. Od strachu som bol meravý, stratil účinnosť chmatových nervov, alebo citu po celej pokožke tela, ten robot z posledných zásob tých batérii ma posunul k okraju priepasti. Každý skok zahúpal lietadlom ako sa stroj odľahčil....Brent mi čosi mumlal, nikdy sa nedozviem čo, ako sme tam ostali iba my dvaja. Pohľad dole ma úplne dorazil. Kilometre dole bola naša matička zem , a tam trochu ďalej Pacifik. Ešte stále čosi upravoval, a stratil aspoň pätnásť sekúnd. Piloti sa nervozne obzerali po nás. Mohli sme prešvihnúť dopadovu zónu. ..... a ani neviem kedy a ako, asi ma strhol, ale zrazu vidím oblohu a nad nami akési rýchle do nebies sa vzdiaľujúce lietadlo. To naše!
Paže skrížené na prsiach, pár sált, a keď ma potľapkal na pleciach , som vedel, že mám roztiahnúť ramená aby nápor vzduchu nás stočil tvárami k zemi, a aby ak bude otvárať padák, sa do neho nezapletieme. Do tváre ako kladivom, ma udrel strašne studený prúd vzduchu , a nemajúc čapicu , alebo helmu, mi skoro strhol skalp. Padali sme sedemdesiat sekúnd, vraj rýchlosťou 260 km/hodinu. Úplný teror! Zem sa približovala ako obrovský terč. Zrazu sa velkým trhnutím otvoril padák, zabrzdil volný pád a bolo po hluku , alebo tej strašnej zime. Začali sme padať civilizovanejšiou rýchlosťou, dokonca sme sa mohli vyprávať, dať si dole okuliare, dívať sa po okolí široko ďaleko. A vtedy ma začal pripravovať na pristátie. Vraj že som pod ním moc nízko, a keď sa dotknem zeme prvý, budeme sa kotúľat a sa aj môžme zraniť , alebo sa zamotať do padáka. Tak zase začal upravovať popruhy. Musel stúpiť na moje nohy, zaprieť sa, a upraviť to nejako. Aby som mu pomohol, zachytil som sa popruhu, nad hlavou, čo ma pútal k padaku . On na to, že to je OK, ale ak potiahnem tam povyše hentú šnúrku, obaja zomrieme!!! On vedel ako ma ukľudniť. A to sme boli ešte asi kilometer nad diaľnicou, už som rozoznal autá, a videl hangár, a lietadlá , klzali sme sa správnym vektorom.
Pristátie nebolo na jedničku, on síce mal nohy na zemi prvý, ale nie o moc, a tak sme sa trochu zagúľali, ale bez zamotania , alebo zranenia.
Z pliec mi padla obrovská ťarcha ako som kráčal k hangárom a kolegom, s pocitom úľavy , pomaly si uvedomujúc, že je po tom, že som skúsil čosi mysteriozné, neozvyčajné , a aj keď to trvalo iba asi päť minút , nechá to vo mne trvalý zážitok na veky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Pre Brenta, ako inštruktora, to bol jeho posledný skok. Bol okamžite prepustený z zamestnania. Jeho porušenie predisov ohľadom balenia padáku, fajčenia marijuany a lajdáckej prípravy k zoskoku si všimla výsadkárska komunita, ako aj piloti.

Steven Nagy

Steven Nagy

Bloger 
  • Počet článkov:  115
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Don't cry for me Argentina.. I'm on my way to see you soon. Zoznam autorových rubrík:  PoznávacieVtipnéSmutno-vážnePolitickéInformačnéExistencionalistickéOsobnéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu