Ľudia našej planéty sa delia na pravákov a ľavákov, a malé percento sú oborukí (ambidextrous). To isté platí o tých čo majú radi psov, alebo mačky. Malé percento, má rado oboje. Ja osobne psov mám rád, a pudlíka menom Jackie, aj keď sa už pominula, som priam miloval. Mačky som nikdy nevlastnil, a nie som moc oboznámený s ich vlastnosťami, ale “patálie” s nimi už párkrát mal. Tri krátke príbehy
1. Naša “Čínska dcérka” Cissy asi po pár mesiacoch pobytu u nás, sa nám počas raňajok sťažovala, že v noci počula v našej inak tichej ulici veľmi stresové bedákanie nejakej ženy. Ja som potom obišiel susedov, a zisťoval či nevedia o nejakom incidente v noci. Nikto nepočul nič. Pre Cissy, keď sa vrátila z školy, som mal vysvetlenie, že sa to jej asi snívalo. Ona dušovala, že veru nie. Ona totiž študovala každú noc aj do druhej nad ránom, takže ja som jej začal veriť.Asi po týždni, Cissy ma budí klopaním na spálňové dvere. Steven poď!!! Rýchle!!! Tá žena zase bedáka. Potichu som sa šmykol von a v tme čakal. Prv ticho, ale zanedlho skutočne začalo bedákanie - Mačka!!!
2. Mačky vedia byť v noci odporné, a najhoršie je to v lete, keď sú okná na spálni otvorené. Nezabudnem na prípad, keď v takú príjemnú letnú noc ma zobudilo mravčanie a desivé zvuky, ktorých je schopná iba mačka. Niekde pod naším spálňovým oknom! Moje klopanie na rám okna nepomohlo. Vediac, že mačky sa boja psov, natiahol som sa z postele k oknu a zabrechal, celkom verne - asi ako vlčiak. Môj brechot prebudil užasnutú manželku s pochvalou - “Čo vyčíňaš, ti to šibe, alebo čo??!!”. Mačky som síce odplašil, ale manželka neprijala moje vysvetlenie. Nasledujúce dni, ako som ju tajne pozoroval v odraze zrkadiel alebo okna, si všimol, že ma aj ona ukradomky s obavami pozoruje, či ešte nemá volať na mentálnu pohotovosť :-D3. A ešte jeden príbeh, za ktorého autenticitu neručím, lebo som to iba počul. Denný rozvoz detí do škôl v Austrálii rodičmi je bežné. Jedno ráno istý otec sa hnal, s deckami lebo meškal do roboty, keď zrazu odkiaľsi vyskočila mačka. Bolo to mihnutie a aj zacítil náraz na chladiči. Decká tiež boli svedkami, ktorých utíšil. Zabrzdil, zacúval späť, vystúpil z auta, a vidiac mačku vystretú na trávniku pred domom, ako humánny tvor, jej šmahom vykrútil krk, aby sa netrápila.
Skočil do auta, vyložil decká pri škole a mazal do roboty, kde zaparkoval v suteréne podnikovej garáže.
Za asi hodinu prišli za ním dvaja policajti. Podľa zákona, keď sa zrazí pes, mačka, alebo iný domáci miláčik, sa to musí hlásiť polícii. Tento pán ešte nestačil a sa policajtom ospravedlnil. Policajti si ale želali preskúmať jeho auto. Zašli do garáže a tam na údiv nášho šoféra mašli tú zrazenú mačku, ešte nalepenú na masku chladiča.
Ako je to možné? Policajti mu vysvetlili podľa očitých svedkov, ktorí im nahlásili registračné číslo jeho auta, že ako on zrazil mačku, a tá sa nalepila na chladič, on si si myslel, že ju odrazil na trávnik, a ako zacúval späť, tam na trávniku našiel inú , čo tam pokojne spala, tej vykrútil krk .......
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
